๒. โทณสูตร
เล่มที่ ๒๒ · ข้อ ๑๙๒ · บรรทัด ๕๒๑๕
อ่านเนื้อความ
ตัวบทข้างล่างคัดมาจาก 84000.org ตามตำแหน่งที่ระบุไว้ข้างบน สลับฉบับได้จากปุ่ม ส่วนอรรถกถาและฉบับมหาจุฬาฯ อยู่ที่ต้นทาง
TIPITAKA Volume 22 : PALI ROMAN Sutta Pitaka Vol 14 : Sutta. Aṅ. (3): pañcaka-chakkanipātā
[192] Athakho doṇo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi sammodanīyaṃ kathaṃ sārāṇīyaṃ 1- vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi ekamantaṃ nisinno kho doṇo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca sutaṃ metaṃ bho gotama na samaṇo gotamo brāhmaṇe jiṇṇe vuḍḍhe mahallake addhagate vayoanuppatte abhivādeti vā paccuṭṭheti vā āsanena vā nimantetīti . tayidaṃ bho gotama tatheva na hi bhavaṃ gotamo brāhmaṇe jiṇṇe vuḍḍhe mahallake addhagate vayoanuppatte abhivādeti vā paccuṭṭheti @Footnote: 1 Ma. sāraṇīyaṃ. sabbattha īdisameva. Vā āsanena vā nimanteti 1- . Tayidaṃ bho gotama na sampannamevāti. Tvaṃpi no doṇa brāhmaṇo paṭijānāsīti . yaṃ hi taṃ bho gotama sammā vadamāno vadeyya brāhmaṇo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho jātivādena ajjhāyiko 2- mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayoti mameva taṃ bho gotama sammā vadamāno vadeyya ahaṃ hi bho gotama brāhmaṇo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho jātivādena ajjhāyiko mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayoti {192.1} ye kho te doṇa brāhmaṇānaṃ pubbakā isiyo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro yesamidaṃ etarahi brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ tadanugāyanti tadanubhāsanti bhāsitamanubhāsanti
[3]- vācitamanuvācenti seyyathīdaṃ aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamadaggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu tyassume pañca brāhmaṇe paññāpenti brahmasamaṃ devasamaṃ mariyādaṃ sambhinnamariyādaṃ brāhmaṇacaṇḍālaññeva pañcamaṃ tesaṃ tvaṃ doṇa katamoti . Na kho mayaṃ bho gotama ime 4- pañca brāhmaṇe jānāma athakho mayaṃ @Footnote: 1 Ma. nimantetīti . 2 Po. Ma. Yu. ajjhāyako . 3 Ma. sajjhāyitamanusajjhāyanti .... @ 4 Ma. ayaṃ pāṭho natthi. Brāhmaṇātveva jānāma sādhu me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetu yathā ahaṃ ime pañca brāhmaṇe jāneyyanti . tenahi doṇa 1- suṇāhi sādhukaṃ manasikarohi bhāsissāmīti evaṃ bhoti kho doṇo brāhmaṇo bhagavato paccassosi. {192.2} Bhagavā etadavoca kathañca doṇa brāhmaṇo brahmasamo hoti idha doṇa brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho jātivādena so aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ carati mante adhīyamāno aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ caritvā mante adhīyitvā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesati dhammeneva no adhammena {192.3} tattha ca doṇa ko dhammo neva kasiyā na vaṇijjāya na gorakkhena na issatthena na rājaporisena na sippaññatarena kevalaṃ bhikkhācariyāya kapālaṃ anatimaññamāno so ācariyassa ācariyadhanaṃ niyyādetvā kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati so evaṃ pabbajito samāno mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati karuṇāsahagatena cetasā ... muditāsahagatena cetasā ... upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā @Footnote: 1 Ma. Yu. brāhmaṇa. Catutthaṃ iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati so ime cattāro brahmavihāre bhāvetvā kāyassa bhedā parammaraṇā sugatiṃ brahmalokaṃ upapajjati evaṃ kho doṇa brāhmaṇo brahmasamo hoti. {192.4} Kathañca doṇa brāhmaṇo devasamo hoti idha doṇa brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho jātivādena so aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ carati mante adhīyamāno aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ caritvā mante adhīyitvā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesati dhammeneva no adhammena tattha ca doṇa ko dhammo neva kasiyā na vaṇijjāya na gorakkhena na issatthena na rājaporisena na sippaññatarena kevalaṃ bhikkhācariyāya kapālaṃ anatimaññamāno so ācariyassa ācariyadhanaṃ niyyādetvā dāraṃ pariyesati dhammeneva no adhammena tattha ca doṇa ko dhammo neva kayena na vikkayena brāhmaṇiṃyeva udakūpasaṭṭhaṃ so brāhmaṇiṃyeva gacchati na khattiyiṃ na vessiṃ na suddiṃ na caṇḍāliṃ na nesādiṃ na veṇiṃ na rathakāriṃ na pukkusiṃ gacchati na gabbhiniṃ gacchati na pāyamānaṃ gacchati na anutuniṃ gacchati kasmā ca doṇa brāhmaṇo na gabbhiniṃ gacchati sace doṇa brāhmaṇo gabbhiniṃ gacchati atimiḷhajo nāma so hoti māṇavako vā māṇavikā Vā tasmā doṇa brāhmaṇo na gabbhiniṃ gacchati kasmā ca doṇa brāhmaṇo na pāyamānaṃ gacchati sace doṇa brāhmaṇo pāyamānaṃ gacchati asucipaṭipīto 1- nāma so hoti māṇavako vā māṇavikā vā tasmā doṇa brāhmaṇo na pāyamānaṃ gacchati
[2]- tassa sā hoti brāhmaṇī neva kāmatthā na davatthā na ratatthā pajatthāva 3- brāhmaṇassa brāhmaṇī hoti so methunaṃ uppādetvā kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati so evaṃ pabbajito samāno vivicceva kāmehi .pe. Catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati so ime cattāro jhāne bhāvetvā kāyassa bhedā parammaraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati evaṃ kho doṇa brāhmaṇo devasamo hoti. {192.5} Kathañca doṇa brāhmaṇo mariyādo hoti idha doṇa brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho jātivādena so aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ carati mante adhīyamāno aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ caritvā mante adhīyitvā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesati dhammeneva no adhammena tattha ca doṇa ko dhammo neva kasiyā na vaṇijjāya na gorakkhena na issatthena na rājaporisena na sippaññatarena kevalaṃ bhikkhācariyāya kapālaṃ anatimaññamāno so ācariyassa ācariyadhanaṃ niyyādetvā dāraṃ pariyesati dhammeneva no adhammena tattha ca @Footnote: 1 Ma. asucipaṭipīḷito . 2 Yu. kasmā ca doṇa brāhmaṇo na anutuniṃ gacchati sace @doṇa brāhmaṇo anutuniṃ gacchatīti dissanti . 3 Po. na majkhatthā ca. Doṇa ko dhammo neva kayena na vikkayena brāhmaṇiṃyeva udakūpasaṭṭhaṃ so brāhmaṇiṃyeva gacchati na khattiyiṃ na vessiṃ na suddiṃ na caṇḍāliṃ na nesādiṃ na veṇiṃ na rathakāriṃ na pukkusiṃ gacchati na gabbhiniṃ gacchati na pāyamānaṃ gacchati na anutuniṃ gacchati kasmā ca doṇa brāhmaṇo na gabbhiniṃ gacchati sace doṇa brāhmaṇo gabbhiniṃ gacchati atimiḷhajo nāma so hoti māṇavako vā māṇavikā vā tasmā doṇa brāhmaṇo neva gabbhiniṃ gacchati kasmā ca doṇa brāhmaṇo na pāyamānaṃ gacchati sace doṇa brāhmaṇo pāyamānaṃ gacchati asucipaṭipīto nāma so hoti māṇavako vā māṇavikā vā tasmā doṇa brāhmaṇo na pāyamānaṃ gacchati tassa sā hoti brāhmaṇī neva kāmatthā na davatthā na ratatthā pajatthāva brāhmaṇassa brāhmaṇī hoti so methunaṃ uppādetvā tameva puttassādaṃ nikāmayamāno kuṭumbaṃ ajjhāvasati na agārasmā anagāriyaṃ pabbajati yāva porāṇānaṃ brāhmaṇānaṃ mariyādo 1- tattha tiṭṭhati taṃ na vītikkamati yāva porāṇānaṃ brāhmaṇānaṃ mariyādo tattha brāhmaṇo ṭhito taṃ na vītikkamatīti kho doṇa tasmā brāhmaṇo mariyādoti vuccati evaṃ kho doṇa brāhmaṇo mariyādo hoti. {192.6} Kathañca doṇa brāhmaṇo sambhinnamariyādo hoti idha doṇa brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakuṭṭho @Footnote: 1 Po. Yu. mariyādā. ito paraṃ īdisameva. Jātivādena
[1]- aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ carati mante adhīyamāno aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ caritvā mante adhīyitvā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesati dhammeneva no adhammena tattha ca doṇa ko dhammo neva kasiyā na vaṇijjāya na gorakkhena na issatthena na rājaporisena na sippaññatarena kevalaṃ bhikkhācariyāya kapālaṃ anatimaññamāno {192.7} so ācariyassa ācariyadhanaṃ niyyādetvā dāraṃ pariyesati dhammenapi adhammenapi kayenapi vikkayenapi
[2]- udakūpasaṭṭhaṃ so brāhmaṇimpi gacchati khattiyimpi gacchati vessimpi gacchati suddimpi gacchati caṇḍālimpi gacchati nesādimpi gacchati veṇimpi gacchati rathakārimpi gacchati pukkusimpi gacchati gabbhinimpi gacchati pāyamānampi gacchati utunimpi gacchati anutunimpi gacchati tassa sā hoti brāhmaṇī kāmatthāpi davatthāpi ratatthāpi pajatthāpi brāhmaṇassa brāhmaṇī hoti yāva porāṇānaṃ brāhmaṇānaṃ mariyādo tattha na tiṭṭhati taṃ vītikkamati yāva porāṇānaṃ brāhmaṇānaṃ mariyādo tattha brāhmaṇo na ṭhito taṃ vītikkamatīti kho doṇa tasmā brāhmaṇo sambhinnamariyādoti vuccati evaṃ kho doṇa brāhmaṇo sambhinnamariyādo hoti. {192.8} Kathañca doṇa brāhmaṇo brāhmaṇacaṇḍālo hoti idha doṇa brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā @Footnote: 1 Ma. Yu. so . 2 Ma. Yu. brāhmaṇimpi Akkhitto anupakuṭṭho jātivādena so aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ carati mante adhīyamāno aṭṭhacattāḷīsavassāni komāraṃ brahmacariyaṃ caritvā mante adhīyitvā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesati dhammenapi adhammenapi kasiyāpi vaṇijjāyapi gorakkhenapi issatthenapi sippaññatarenapi rājaporisenapi kevalaṃ bhikkhācariyāya kapālaṃ anatimaññamāno so ācariyassa ācariyadhanaṃ niyyādetvā dāraṃ pariyesati dhammenapi adhammenapi kayenapi vikkayenapi udakūpasaṭṭhaṃ so brāhmaṇimpi gacchati khattiyimpi gacchati vessimpi gacchati suddimpi gacchati caṇḍālimpi gacchati nesādimpi gacchati veṇimpi gacchati rathakārimpi gacchati pukkusimpi gacchati gabbhinimpi gacchati pāyamānampi gacchati utunimpi gacchati anutunimpi gacchati tassa sā hoti brāhmaṇī kāmatthāpi davatthāpi ratatthāpi pajatthāpi brāhmaṇassa brāhmaṇī hoti so sabbakammehi jīvitaṃ kappeti tamenaṃ brāhmaṇā evamāhaṃsu kasmā bhavaṃ brāhmaṇo paṭijānamāno sabbakammehi jīvitaṃ kappetīti so evamāha seyyathāpi bho aggi sucimpi dahati asucimpi dahati na ca tena aggi upalippati evameva kho bho sabbakammehi cepi brāhmaṇo jīvitaṃ kappeti na ca tena brāhmaṇo upalippati sabbakammehi jīvitaṃ kappetīti kho doṇa tasmā brāhmaṇo brāhmaṇacaṇḍāloti vuccati evaṃ kho doṇa brāhmaṇo brāhmaṇacaṇḍālo hoti ye kho te doṇa brāhmaṇānaṃ Pubbakā isiyo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro yesamidaṃ 1- etarahi brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ tadanugāyanti tadanubhāsanti bhāsitamanubhāsanti
[2]- vācitamanuvācenti seyyathīdaṃ aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamadaggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu tyassume pañca brāhmaṇe paññāpenti brahmasamaṃ devasamaṃ mariyādaṃ sambhinnamariyādaṃ brāhmaṇacaṇḍālaññeva pañcamaṃ tesaṃ tvaṃ doṇa katamoti . evaṃ sante bho gotama brāhmaṇacaṇḍālampi na pūrema abhikkantaṃ bho gotama .pe. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatanti.
PALI ROMAN เล่มที่ ๒๒ ข้อ ๑๙๒ · ที่มา 84000.org
อรรถกถาของเล่มนี้ค้นได้ด้วย ⌘K แต่ไม่ได้พิมพ์ไว้ตรงนี้ เพราะสิ่งที่เก็บไว้เป็นอรรถกถาของทั้งเล่ม ไม่ใช่ของหัวข้อนี้โดยเฉพาะ — กดปุ่มอรรถกถาข้างล่างเพื่อไปยังจุดที่ตรงกับหัวข้อนี้ที่ 84000.org
หัวข้ออื่นใน๕. พราหมณวรรค
- ๑. โสณสูตรข้อ ๑๙๑ · บรรทัด ๕๑๘๔
- ๓. สังคารวสูตรข้อ ๑๙๓ · บรรทัด ๕๓๗๗
- ๔. การณปาลีสูตรข้อ ๑๙๔ · บรรทัด ๕๕๐๒
- ๕. ปิงคิยานีสูตรข้อ ๑๙๕ · บรรทัด ๕๕๕๗
- ๖. สุบินสูตรข้อ ๑๙๖ · บรรทัด ๕๕๘๓
- ๗. วัสสสูตรข้อ ๑๙๗ · บรรทัด ๕๖๓๕
- ๘. วาจาสูตรข้อ ๑๙๘ · บรรทัด ๕๖๕๐
- ๙. กุลสูตรข้อ ๑๙๙ · บรรทัด ๕๖๕๙
- ๑๐. นิสสารณียสูตรข้อ ๒๐๐ · บรรทัด ๕๖๗๗